Tú sme v našom prípade začali riešiť s celkom veľkým predstihom, ale vedela som, že ak budem chcieť niečo konkrétne, bude potrebné si to včas rezervovať. Ešte teraz si spomínam, počas toho ako som informatívne zisťovala všetko možné, takmer vždy sa ma ako prvé pýtali na termín (bolo to takmer 2 roky pred svadbou) a zvykli mi odpísať, že ešte nemajú cenník, je to veľmi skoro, či som si nepomýlila dátum svadby a ďalšie podobné „srandy“, ktoré ma utvrdili v tom, že daných ľudí naozaj nepotrebujem. Tak to bolo aj v prípade jedného fotografa, ktorý po zistení termínu už radšej ani neodpísal, ale aj tak najväčšia „topka“ bola, keď po navštívení istých priestorov mi kázali napísať mail, na ktorý mi dodnes "ochotný" manažér ani neodpísal a asi dva mesiace na to pri náhodnom stretnutí na svadobnej výstave sa ma s vyškereným úsmevom na tvári opýtal, ako sme sa rozhodli. Viete si predstaviť moju reakciu. Skoro som tam na mieste vybuchla a „zdrbala“ ho za to, aký majú prístup k svojim potencionálnym zákazníkom a že je slušné stále aspoň odpísať. No ovládla som sa, povedala si v duchu, že to za to nestojí, takýto človek tomu aj tak neporozumie a s úsmevom na tvári som mu povedala, že už sme sa rozhodli inak. Preto si myslím, že pri ponúkaní rôznych služieb, alebo pri hocijakom inom kontakte so zákazníkom je dôležité byť milý, slušný, ústretový, inak, aspoň v mojom prípade to tak je, si o vás ten daný človek ani bicykel neoprie".

Aké budú šaty? Koľko ich bude? Čo budeš mať na sebe? Kde bude svadba? Kedy bude svadba? A tak ďalej a tak ďalej... Ľudia sú strašne zvedaví, ale aj ich chápem. Tiež som ako truhlík a vždy chcem všetko vedieť. No v tomto prípade si zastávame názoru, veci potrebné vedieť sa dozviete včas, nemusíte sa báť. O tom ako to bude prebiehať a aké máme predstavy sa snažíme hostí neinformovať a nechať si niečo pre seba, pretože okrem zvedavosti, je ďalšou obľúbenou vlastnosťou ľudí kritizovať a chcieť mať všetko podľa seba. Bohužiaľ, alebo chvalabohu, toto im umožnené nebude.
Aby sa nikto nebál, že v tom čase nebude mať dovolenku, či nebude doma, každého z pozvaných sme sa snažili informovať dosť času vopredu, aby sa aj oni vedeli zariadiť. Miesto konania svadby, sme aspoň pri mojej rodine tajili donedávna. Som totiž v istom smere poverčivá a pokiaľ sme nemali zaplatenú zálohu nechcela som to nijak zakríknuť. Tak ak náhodou ešte niekto neviete kde to bude, môžete sa pokoje pýtať, teraz vám už odpoviem. 😄 Okrem miesta, máme už zarezervovaného kameramana a hudbu, čo bolo v našom prípade asi to najdôležitejšie, na čo sme okrem priestorov kládli najväčší dôraz. A samozrejme aby som nezabudla, také to top čo sme riešili je jedlo. Dobre a chutne sa najesť je veľmi veľmi dôležité z pohľadu nás milovníkov a „haterov“ jedla. Výber menu síce ešte nemáme, ale to má dosť času, no radi by sme vyskúšali aj ochutnávku, aby sme dopredu vedeli zhodnotiť aspoň časť z toho čo budeme podávať. Možno si niekto poviete, že sme rozmaznaní a ideme na ochutnávku, ale my sme naozaj zástanci toho, aby sme sa my a naši hostia DOBRE najedli, tak to chceme otestovať, pretože aj jedlo bolo jedným z dôležitých bodov, pri vyberaní miesta svadby.

Čo sa týka výzdoby, všetko si budeme pripravovať samy. Ako by Marek hneď povedal, som „žgrloš“, no v tomto ma podporuje aj on. Myslíme si, že je zbytočné platiť nejakých ľudí, ktorí to spravia za nás. Jasné, chce to dostatok času a nejakú predstavivosť, no toho máme zatiaľ ešte relatívne veľa a aj práve preto sme začali s organizáciou „až“ rok dopredu. Hoci ešte presne neviem čo a ako bude vyzerať, nejakú tú vizuálizáciu už mám v hlave a budem sa realizovať. Nedávno som si objednala pár „skúšobných“ dekorácií na výzdobu, nejaké ďalšie som si dokúpila v obchodoch a už aj zhruba viem, ako to chcem nakombinovať. Okrem spomínaných dekorácii nám bude treba aj kadejaké nádoby a vázy, do ktorých to všetko budeme ukladať. Tie už som nakúpila v IKEI a snažím sa vyberať také, ktoré neskôr vieme využiť v interiéry doma. Je možné, že cenovo nás to vyjde tak, ako keby nám to celé robila agentúra a aranžéry, no všetko čo použijeme nám ostane a ja už presne viem ako to zúžitkujem. Nehovorím, že nám možno nejaké drobnosti neostanú navyše, ale moja kreatívna duša sa s tým určite popasuje. 😁

Svadobné pohostenie v podobe koláčov bude opäť naša parketa. O pečení zákuskov inými ľuďmi ako „nami“ sme ani nerozmýšľali, keďže v jednej aj druhej rodine máme tie najšikovnejšie (netitulované) cukrárky a tak vieme, že naše mamky a tety si dajú na cukrovinkách záležať a to ani nehovorím o kvalite. 👌 Samozrejmosťou je zo svadby odchádzať s krabičkou výborných koláčov, no u nás to tak nebude. Nie nemusíte sa báť, že žiadne nedostanete, ale keďže to máme trošku komplikované s miestom svadby, rozhodli sme sa rozdať výslužku už pred svadbou, aby sme v prípade horúčav nemuseli koláčiky trápiť a rozvážať ich hore dole. Veď aj tak sa hovorí, že predsvadobné zákusky sú najlepšie, či? 😁 O svadobnej torte sme sa ale nedohodli. Každý máme inú predstavu a keby bolo na mne tak svadobnú tortu ani nepotrebujem, alebo by mi úplne postačila nejaká úplne obyčajná jednoposchodová. Marek ten by zas chcel nejakú veľkú a viacposchodovú, takže zatiaľ vôbec nevieme ako to dopadne a uvidí sa asi až na svadbe. 

To by bolo z môjho svadobného denníka nateraz všetko a neskôr vás opäť poinformujem o ďalších aktualitách. 

Bonnet.ka

Fotila: Klaudia Kirschner Photography
Šaty: Salón Bonnet