Po článku
o (pred)svadobnej ceste, by mala logicky nasledovať tá svadobná, no
u nás to tak nebolo, asi ako všetko. Keďže Marek nastúpil do novej práce,
nedostal by dovolenku počas prázdnin, pretože mu chvalabohu dali voľno na svadbu.
Ostávalo mu preto ešte pár dní a tak sme sa rozhodli, že si spravíme
(po)svadobnú cestu, alebo skôr taký malý výlet.
Už skôr sme sa
bavili o tom, kam by sme na náš skutočný „honeymoon“ išli
a destináciu máme viac-menej vybratú. Samozrejmosťou v našom prípade
je ísť do tepla, ale keďže tie skutočné horúčavy zažívame bežne aj u nás,
dovolenkovať budeme počas zimy, aby sme si aj všimli, že sme niekde boli. Veď
keď už sme vydržali skoro 8 rokov bez dovolenky pri mori, kvôli naším nezhodám
ohľadom destinácií a stravovania, ten ďalší cca rok ešte zvládneme. Rok
kvôli tomu, že v apríly ma čakajú inžinierske štátnice a „vďaka“ ním a stresom
okolo, by som si dovolenku začiatkom roka nedokázala dostatočne užiť
a vypnúť. Tak si ešte trošku počkáme, ale ako sa hovorí, na dobré sa
oplatí čakať.
Vráťme sa späť k tej
(po)svadobnej ceste. Rozmýšľali sme, kde teda zakotvíme. Padla síce možnosť
ohľadom Prahy na tri dni a potom ďalšie tri v Krakowe, no mne sa do Prahy veľmi nechcelo. Hoci som tam ešte nikdy nebola a to si
myslím, že tam už bol každý, najviac ma odrádzala tá dlhá cesta autom.
A tak ako je u nás zvykom, po pravidelnej návšteve Krakowa, sme sa
zhodli, že ešte navštívime Zakopane. Čo sa týka Krakowa, je to taká naša
srdcovka a keď nevieme kam sa vybrať, stále zamierime sem a nikdy tým
nič nepokazíme. Ako vždy, najskôr naše kroky smerovali na nákupy, ktoré
v Krakowe nikdy nesmú chýbať a po nich sme zamierili na hotel. Kvôli
parkovaniu a celkovej doprave po Krakowe sme si zvolili ubytovanie na
okraji mesta a odtiaľ mestskou hromadnou dopravou za necelých 20 minút sme
boli priamo v centre. Mali sme to už odskúšané a vedeli, že toto bude
najlepšie riešenie. Vďaka tomu sme si mohli teraz obaja ako nešoféri niečo
vypiť a neriešiť, kto z nás bude vodičom.
Na ďalší deň po
výdatných raňajkách sme sa vybrali na celý deň do centra. Krakow milujem
a veľmi mi pripomína atmosféru veľkomiest ako Viedeň alebo Barcelóna. Staré
historické budovy, veľké námestie, kadejaké uličky s miestnymi
špecialitami, podniky a reštaurácie, z ktorých si môžete užívať krásy
mesta... niečo ako Košice, len vo veľmi veľkom. Takže ako klasicky, prešli sme
si námestie, tržnicu a po chvíli sme zakotvili doplniť pitný režim na
jedno pivko, za cenu troch u nás. Ani sa nedivím, že všetci turisti
u nás pijú ako o život, za tie naše neporovnateľné ceny alkoholu.
Posilnení sme sa vybrali objavovať ďalšie kúty mesta. Marek chcel vidieť
židovskú štvrť Kazimierz a tak sme po sto jarných kilometroch dorazili do
cieľa. Ja síce nie som „pamiatkár“ a takéto veci ma úplne nenadchnú, ale
čo by som pre manžela nespravila.
Po ceste späť, sme prechádzali rôznymi uličkami s malými kaviarničkami a obchodíkmi, no keďže nekávičkujeme, kde inde sme mohli opäť zastaviť, ako v miestnej „krčme“ so samoobsluhou. Popravde nebola som z nej úplne nadšená, ale všetky stoly boli na večer rezervované, tak Marek zhodnotil, že tu asi chodia miestni obyvatelia a bude tu dobre. Po schodoch do pivnice mi nebolo všetko jedno a tak sme sa radšej usadili von na terase. Plán dňa bol vrátiť sa do nočného Krakowa, no po našej „turistike“ to reálne nebolo a tak sa na hotel počas dňa už nevrátili, ale ostali v meste až do večera.
Keďže hrad sme videli počas našich minulých návštev mesta, vybrali sme sa prejsť popri Visle, avšak Marek narazil na plavbu loďkou po rieke. A keďže mne sa už na ďalší deň nechcelo ísť do soľnej jaskyne, plavba bola tou lepšou možnosťou a tak som súhlasila. Zvolili sme si dlhší hodinový okruh a plavili sa po rieke na oba konce s krátkou prehliadkou od „kapitána“. A musím povedať, že to malo niečo do seba. Čosi sme sa dozvedeli a uvideli Krakow aj z inej perspektívy. Ako som už spomínala Krakow milujem a jeho architektúru obzvlášť a tak som sa len kochala. Po plavbe sme si to namierili naspäť na námestie niečo dobré mlsnúť a navečerať sa.
Obaja sme mali chuť na niečo ľahšie v podobe dobrých cestovín a preto sme si v Poľsku zvolili „typický“ podnik a to Fabryka Pizzy. Výber bol naozaj bohatý, rôzne druhy pasty a omáčok, no môj večerový plán bol jasný. Zapekané gnocchi s paradajkovou omáčkou a mozzarelou. A keďže Marek mi ich už tak trochu závidel, vybral si ich aj on, ale pre zmenu so smotanovou omáčkou, ako je už u neho zvykom. Musím povedať, že boli vynikajúce a ak by som si mala vybrať, idem do nich znova. Ešte teraz sa mi zbiehajú slinky, keď si na nich spomeniem, takže vrelo odporúčam v Krakowe. Po výdatnej večeri sme sa pomaličky vybrali na hotel, zbaliť veci a na ďalší deň nás čakalo Zakopane, ale o tom nabudúce.
Žiadne komentáre