Čím som staršia, tým viac sa mení môj postoj k Vianociam. Pre deti znamenajú vo väčšine prípadov hŕbu darčekov, no pre veriacich kresťanov sú to predovšetkým náboženské sviatky...No ako je to u mňa?

Od malička som sa ako dieťa najviac tešila na darčeky. Nikdy som však nepatrila k tým rozmaznaným deťom, ktoré chceli hneď všetko čo bežalo v reklamách. Do hračkárstiev som si chodila prezerať výklady, ale nikdy som nemala žiadny hysterický plač ani hádzanie o zem kvôli bábike, či plyšovej hračke. Pochopiteľne, som ale s o to väčšou radosťou rozbaľovala darčeky spod stromčeka a tešila sa, čo tam nájdem. Postupom rokov som si začala všímať, že Vianoce u nás boli predovšetkým o strese. Rýchlo všetko pripraviť, uvariť, pobaliť darčeky, osprchovať sa a dať si spoločnú večeru aspoň raz v roku (teda dvakrát, spoločne jedávame ešte na Veľkú noc a to je všetko). Celým týmto šialenstvom, som začala Vianoce doslova neznášať a jediné čo mi vyhovovalo boli prázdniny v škole. Nehovorím, že Vianoce u nás by boli úplne strašné, to rozhodne nie, no vekom si začínam uvedomovať, ako ich tráviť nechcem. Predstava je jedna vec a realita je iná, no pokiaľ niečo naozaj chceme, je dôležité ísť si za tým a verte, že sa vám to splní.

Posledné roky som úplne prehodnotila zmysel darčekov. Neuznávam predražené hlúposti, čo najväčšie a najhodnotnejšie dary, len preto, aby som sa ukázal v rodine. My sme si nikdy nekupovali zbytočnosti len kvôli tomu, že sú Vianoce. To čo potrebujeme si vieme kúpiť aj počas roka a nemusíme kvôli tomu čakať do decembra a vyhodiť za to nemalé peniaze. Ďalším pre mňa nepochopiteľným „darom“  sú peniaze v obálke. Evokuje to vo mne pocit, že daný človek nevedel čím ma obdarovať a ani sa nad tým neunúval zamyslieť, vybavil to jednoducho a rýchlo peniazmi v obálke pod vianočným stromčekom. Možno si poviete, že je to lepšie, ako kúpiť niečo, čo človek nechce a nevyužije. Áno tento dôvod beriem, ale nie ako každoročnú výhovorku. Občas stačí len počúvať a všímať si, po čom daný človek túži, čo si obzerá a veľmi by to chcel, no nie je to nevyhnutné a také veľmi dôležité, aby si ho hneď sám kúpil. Stačí si takúto vec napísať do diára a hneď máte vianočný darček pre danú osobu vyriešený, než bez rozmýšľania strčiť peniaze do obálky. Sú to darčeky pre svojich najbližších a nie niekoho z ulice, koho vôbec nepoznáte a ani nechcete. A nie je ani nič zlé na tom, sa priamo opýtať daného človeka, či po niečom netúži, čo by ste mu mohli na Vianoce dopriať.

A presne tento priebeh peňazí a drahého obdarovávania sa vidím aj v rodine u Mareka a to ma utvrdzuje v tom, že ja to tak mať nechcem. Síce tieto Vianoce ešte nebudeme tráviť v našom dome, ale tie budúce verím, že áno. Ja si chcem Vianoce užiť so všetkou tou krásnou, preplácanou výzdobou v každej izbe, bez zbytočného stresu, ako u nás doma a bez zbytočných drahých darov, ako u svokrovcov. Tieto sviatky pre mňa znamenajú trávenie času s rodinou, vyjedanie koláčov z chladničky a pozeranie filmov v telke. Ani darčeky pre mňa nie sú dôležité a niekoľko rokov ani neviem, čo by som vlastne chcela. Myslím si, že mám všetko čo potrebujem a po čom by som veľmi túžila, no rozhodne zastávam názor aspoň jedného darčeka pre každého v domácnosti. Či sú to malé náušničky pre partnerku, alebo košeľa pre manžela, každý by si mal nájsť pod stromčekom hoci len jeden darček pre potešenie. V tomto som sa zas našla ja a darčeky oveľa radšej dávam, ako dostávam. Teší ma, keď môžem obdarovať svojich najbližších a keď vidím, že daný darček sa im páči a radujú sa z neho.

Toto je pre mňa zmysel Vianoc. Rozdávať radosť a tešiť sa z maličkostí. Aj keby bol Štedrý deň úplne bez darčekov a celého toho humbugu okolo, bola by som šťastná, že môžem byť doma s rodinou a užívať si tieto spoločné chvíle v kruhu najbližších.

Bonnet.ka

Fotila: Andrea Nagyová
Šaty, spolupráca: Bonprix