To, že je pre mňa
štýl a spôsob komunikácie alfa a omega pri jednaní medzi ľuďmi som
vám už spomínala v stavebnom denníku, hneď v druhej kapitole o našom
bývaní, no na túto tému by som vedela diskutovať hodiny. Hlavne v pozícii
ženy, mám pocit, že je to ešte o niečo horšie, hlavne, ak komunikujete
s mužmi „v ich svete“.
Mnoho ľuďom (a tým
nemyslím iba pánske osadenstvo, keďže aj mnoho žien zamrzlo v dobe
minulých desaťročí) rovnocennosť pohlaví nič nehovorí a stále zastávajú
názor, že ženy by mali robiť ženské veci a povolania, zatiaľ čo muži sú tá
„silná polovica“ populácie a zaslúžia si oveľa väčšiu pozornosť, pozíciu,
či plat v práci. Bohužiaľ musím spomenúť, že aj ja som sa stretla
s týmto nemilým podceňovaním ženy v mužskom svete a to hlavne
v poslednom období, kedy sme začali so stavbou domu.
Tak, ako stále, aj
pri stavbe domu, som chcela mať vždy všetko zistené v predstihu a tak
problémy v komunikácii so ženou na seba nenechali dlho čakať. Nehovorím,
že sa vyznám do úplne všetkého, to určite nie, ale keďže som stavbárinu
študovala, nejaký ten prehľad mať musím, no nemienim to v každom
telefonáte hneď vešať pánom na nos. Kameň úrazu preto nastal už pri studniaroch,
dokonca hneď pri prvom telefonáte. Po pár minútach rozhovoru s pánom
„vŕtačom“ mi nezabudol pripomenúť, aby mu neskôr zavolal otec, manžel, brat,
priateľ..... no hocikto mužského rodu, pre technické detaily ohľadom
studne, pretože žena, to zrejme nemá odkiaľ vedieť a rozhodne sa do toho
nebude rozumieť. Zbytok telefonátu som už len prekrúcala očami a čakala,
kedy pán skončí.
Pekne sme rozhovor
ukončili, poďakovala som sa za „info“ a zložila telefón. Musím ale
povedať, že pár minút mi to trvalo, kým som telefonát rozdýchala
a niekoľko krát sa pozastavila nad tým, ako sú ženy vnímane
v technickom smere. Je podľa mňa totižto celkom logické, že keď sa
zaujímam o nejakú konkrétnu vec a teraz nehovorím len o danej
studni, tak pokiaľ by som o tom nemala ani šajnu, neriešila by som to ja,
ale partner, či napríklad kamarát, ktorý má väčší prehľad. 
Ďalší komunikačný
problém nastal o niekoľko týždňov opäť. Po hrubej stavbe nasledovali elektrické
rozvody a hľadanie toho správneho elektrikára. V tomto prípade bola
písomná komunikácia úplne v poriadku a nič nenasvedčovalo tomu, žeby
mohol nastať nejaký problém. Pre prípravu cenovej ponuku chceli ale niektorí
elektrikári vidieť silou mocou dom a keďže sme boli práve doma, vedeli sme ho prísť ukázať. Ako som už spomínala, problém pri písomnej komunikácii nebol, no pri stretnutí na stavbe už očividne áno a to ten, že sme prišli
s manželom obaja.
Tak, ako tomu bolo
pri komunikácii so studniarom, aj teraz som musela túto situáciu rozdýchavať,
aby som nevybuchla a prvé slová, ktoré som smerovala Marekovi, po tom čo
elektrikári odišli boli: „Vieš, že títo dvaja to robiť nebudú?!“ Vysvetľovanie
prečo, ani nebolo potrebné a Marek hneď vedel na čo narážam. Jednoducho drzá
ignorácia ženy na stavbe u mňa neprejde a takýto človek (ľudia)
u nás nemá čo hľadať. Myslím si, že výskyt žien v technickom smere je
čoraz častejší, avšak nie všetci dokážu ženy rešpektovať a brať, ako
rovnocenných partnerov, čo je veľká škoda. A hlavne v prípade, ak
máte záujem o zákazku, o ktorú v našom prípade šlo.
Fotila: Andrea Nagyová
Šaty, spolupráca: Bonprix
Žiadne komentáre