Naše práca na dome sa sieťkovaním, ako som vám písala v poslednom článku, neskončili. Už v čase kedy nám robili omietky sme vedeli, že dom sa sám nevymaľuje a tak máme počas niekoľkých dní opäť čo robiť. Ja naivka som si myslela, že to bude sranda a maľovanie nám pôjde od ruky. Aj u našich sme maľovali byt, moju detskú izbu, tapetovali steny a všetko toto ma stále bavilo. S ružovými okuliarmi som si to predstavovala aj na dome. Veď čo je to vymaľovať na bielo pár stien. Haha, ešte teraz sa chytám za hlavu, keď si na to spomeniem.

Maľovanie nie je žiadna jadrová fyzika, to mi určite potvrdí nejeden z vás, ale predstavte si priestor, ktorý má takmer 500 m2 plochy stien a to všetko treba zamaľovať. Po niekoľkých hodínách a tempe, akým nám to 4 (a 1 psovi ) celé išlo, ma smiech hneď prešiel a verte mi, vôbec sme sa neflákali, veď pozrite TU. Zatieranie rohov, maľovky pri podlahe, vysoké stropy... to všetko nám našu prácu komplikovalo. Áno, áno ja viem, ušetrili sme opäť množstvo peňazí, ktoré sa nám ešte zídu, ale už sa ani nevidím, prečo všetky stavebné práce stoja toľko peňazí a ako sa pri nich človek nadrie. Ani stenu nestačí iba namaľovať. Niekoľko krát sme museli pozametať a povysávať podlahu, aby sa nám všetok ten prach nelepil na steny, pozakrývať všetky okná, domaľovať ostenia.... no bolo toho pomerne dosť a dom po bielej farbe dostal opäť úplne iný nádych, ako tomu bolo pri holých omietkach.

Medzi omietkami a maľovkou sa robilo ešte niekoľko prác, ktoré sme však nechali na profíkov. Uložili sa tepelné izolácie, na ktoré nasledovalo podlahové vykurovanie a všetky rozvody, ktoré už snáď navždy ostanú uložené v podlahe. Natlakovanie systému a následné zaliate poteru bola rovnako výzva. Nie nerobili sme to sami, ale ja som do posledného momentu mala stres, či sme dobre zvolili hrúbku, či bude podlaha dostatočne rovná, aby sme na ňu uložili nášľapnú vrstvu podlahy, či bol použitý vhodný materiál a či všetko spravili tak, ako sa má. Samé či toto, či tamto mi spôsobovalo vrásky na čele a ja som len čakala, kedy to všetko vytvrdne a ja sa budem môcť prejsť po dome a dúfať, že je všetko spravené správne.

 Pomaly ale isto, sa to u nás začína podobať na obývateľný priestor a ja sa strašne teším. Je až neuveriteľné, ako sa na holom pozemku za pár mesiacov podarilo vybudovať mohutnú stavbu, náš dom. Stále ešte máme dosť práce pred sebou, ale v najhoršom prípade, máme už kde prespať, aj keby len v stane na podlahe.

Bonnet.ka