Dokonalý rodič z neba nespadol. Ani ja nie. No viem, že minimálne väčšina z nás (ak nie všetci) sa snaží byť tým​ najlepším rodičom pre svoje dieťa. Hlavne ale my mamky, no aj to mi trvalo istý čas, kým som si to uvedomila.

 Nebudeme si klamať. Prvé dní a vlastne aj prvé týždne s novorodencom neboli žiadna sranda. Predtým než sa nám narodilo bábo, nemala som žiadne skúsenosti s tak malými bábätkami. Nerada som cudzie deti držala na rukách, nerada som na ne rozprávala a celkovo blízky kontakt s cudzími deťmi mi bol "proti srsti". Prvý krát som prebaľovala plienku až v pôrodnici a držala tak malé bábo. Už len pri predstave mať v rukách niečo tak krehké a malinké, mi liezol mráz po chrbte a tvrdila som, že svoje dieťa aspoň do pol roka budem nosiť iba v perinke, aby sa mu nič nestalo. Haha, akurát, že moje pol ročné dieťa ma už po štyroch naháňalo po dome.

Ako to už ale zrejme býva, všetko bolo nakoniec inak. Keď sa vám narodí bábo, nemáte na výber a musíte sa od prvej minúty oň starať úplne samé. V nemocnici nikoho na pomoc nemáte a bohužiaľ sestričky z novorodeneckého oddelenia sa kvôli vám, nie že nepretrhnú, oni sa často ani nezaujímajú o to, či viete čo a ako robiť. A preto všetko príde tak nejak "automaticky a prirodzene" lebo iná možnosť už nie je. Predstavte si, že vás niekto hodí do vody a vy sa musíte silou mocou snažiť udržať na hladine. Tak nejak som sa cítila. Manipulácia, držanie a celkovo narábanie s novorodencom bola výzva, ktorej som sa spočiatku bála a aj Marek mal prvé týždne pred tým rešpekt, no postupom času sme sa oťukali, pretože inak to ani nešlo.

Na to, ako byť rodičom vás nikto nepripraví, jednoducho sa ním pri narodení dieťaťa zo dňa na deň, respektíve zo sekundy na sekundu stanete. Pravdou však je, že najhoršie sú prvé týždne, kedy je pre vás všetko nové a tým myslím naozaj všetko. Máte malé bezbranné dieťa, ktoré nerozumie vám a ani vy jemu. Na začiatku ani len netušíte, či je práve hladné, unavené, alebo ho "len" bolí bruško. Často iba plače a oveľa častejšie plačete aj vy sním. Všetko príde tak nejak postupne, no čím dlhší čas prejde, tým viac spomínate na to, aké to na začiatku bolo náročné, no stále je to krajšie a krajšie.

 Bonnet.ka